Život Gisi Fleischmannovej

Narodila sa ako Gisela Genendel Fischerová v Bratislave v roku 1892. Absolvovala iba osem rokov základnej školskej dochádzky. Dievčatá v tom čase posielali na štúdiá len zriedkavo, ale Gisi na sebe celý život pracovala a ďalej sa vzdelávala. Vzormi a pomocníkmi sa jejnajprv stali bratia David a Gustav. Jeden vyštudoval medicínu a druhý právo. Spoločne sa primkli k myšlienke sionizmu, vytvorenia samostatného židovského štátu na území vtedajšej Palestíny. Čoskoro sa stala funkcionárkou medzinárodnej ženskej sionistickej organizácie WIZO a neskôr aj predsedníčkou jej slovenskej sekcie. Po vypuknutí Druhej svetovej vojny a vzniku Slovenského štátu v roku 1939 sa rozhodla svoje organizačné skúsenosti a medzinárodné kontakty využiť na záchranu židovskej komunity, ktorú nadovšetko milovala. Izraelská historička Gila Fatranová sa od pamätníkov dozvedela, ako Gisi prinútila všetkých pracovníkov Ústredne Židov obrátiť vrecká, keď prišiel utečenec, ktorý nutne potreboval peniaze, a pokladňa už bola zamknutá.

Gisi Fleischmannová sa zaoberala koordináciou vysťahovalectva, pomocou utečencom, ktorí na Slovensko prúdili z Nemecka, z Protektorátu Čechy a Morava, po Anšluse z Rakúska... Podarilo sa jej získať množstvo peňazí pre záchranné akcie zo zahraničia. Všestranne podporovala myšlienku zriadenia a prevádzkovania pracovných táborov priamo na Slovensku, aby domáci Židia nemuseli byť vysídľovaní do likvidačných táborov. Spolupracovala s medzinárodným Červeným krížom aj s poslami, ktorí do giet a koncentračných táborov prinášali peniaze, cennosti, šatstvo, potraviny a ko-rešpondenciu a donášali cenné informácie o situácii v táboroch. Pravdepodobne prvá informovala Medzinárodný Červený kríž o tragickej situácii slovenských Židov v Poľsku. Aktivistka Gisi pomáhala od roku 1933 (od nástu-pu Hitlera) až do smrti: najprv prostredníctvom WIZO, ako zástupkyňa Lord Mayor Fondu, HICEMu, neskôr ako pracovníčka štátom zriadenej a kontrolovanej Ústredne židov a od roku 1941 ako vedúca osobnosť ilegálnej Pracovnej skupiny, nazývanej tiež Nebenregierung (tieňová vláda) v rámci Ústredne Židov. Viedla štyroch mužov, z toho dvaja boli rabíni – v židovskej komunite je ešte aj dnes čosi také veľmi zriedkavé. Pracovná skupina, ktorú riadila, má v celoeurópskom kontexte významné postavenie: neusilovala sa iba o záchranu druhov vo svojej krajine, ale prostredníctvom Plánu Európa chcela riešiť situáciu Židov v širších súvislostiach. Keď po vypuknutí povstania v roku 1944 na Slovensko prišiel Eichmannov “najlepší muž” SS-Hauptsturmführer Alois Brunner, osobne dohliadol na to, aby Gisi Fleischmannová odišla s jedným z posledných transportov do Osvienčimu. To je posledná správa, ktorú o nej máme.