“Veľavážený pán doktor!
Konečne mám možnosť napísať Vám. Môžete si predstaviť, ako ťažké pre mňa bolo, keď som v tejto pre nás tak tvrdej dobe nemohla využiť Vašu ochotu pomôcť; o to viac, že každý deň si vyžadoval zvýšenú pomoc. Z dôvodov, ktoré Vám snáď raz budem môcť oznámiť osobne, nemohla som s Vami a ostatnými priateľmi spolupracovať a ani dosiaľ nemám oficiálne povolenie; predsa len sa však možno domnievať, že tomu tak čoskoro bude, najmä ak môj dnešný list vybavíte kladne, čo by mohla byť základňa aj pre oficiálnu spoluprácu.
Od 25.3. t.r. opustilo krajinu 60 Alafim (tisíc); boli usídlení čiastočne v Generálnom gubernáte a čiastočne v Ríši. Usídlenci sa delia na dve časti:
a/ Práceschopní muži a ženy sú zaraďovaní do pracovných stredísk a práve o týchto skupinách niet nijakej správy. Iba mimopoštové správy hovoria, že týchto mužov a ženy zaraďujú podľa ich kvalifikácie do ťažkej pracovnej služby.
b/ Skupiny rodín, teda kategória, ktorá pre prácu neprichádza do úvahy, sú usídľované prevažne v Generálnom gubernáte, v okrese Lublin. Poštové spojenie s touto skupinou je o niečo pružnejšie, ale ak uvážime, že zo 60 Alafim máme adresy iba dvoch Alafim, môžete si predstaviť, ako nekonečne ťažké je pomáhať im individuálne.
Zo všetkých správ, ktoré dostávame, vyplýva jednoznačne obraz, že situácia väzňov je veľmi tragická. Máme informácie, že sa zaznamenáva nepomerne vysoký počet úmrtí, čo je predovšetkým dôsledkom absolútnej podvýživy. K tomu prispieva ešte okolnosť, že väzni sú masovo umiestňovaní v malých dedinách a preto nedostatočná hygiena už vopred vytvára základ pre všetky ochorenia. Jedným z najťažších problémov je oblečenie, nakoľko všetky informácie jednoznačne vypovedajú, že tí ľudia majú iba to, čo majú na sebe. Ďalšou katastrofálnou okolnosťou je nedostatok liekov, ako aj lekárov a tak je pochopiteľná nepomerne vysoká úmrtnosť. Do posledných transportov, do ktorých boli pribratí aj starci a chorí, t. j. všetky starobince; teda deportovaní museli byť aj transportu neschopní ľudia zo špitálov. Hoci to znie tragicky, že títo nešťastníci nedôjdu do svojho konečného cieľa, mali by sme predsa len dúfať, že sa to podarí. Najstrašnejší na celej veci je osud detí, ktoré kvôli úplnej podvýžive a všetkým spomenutým okolnostiam sú odsúdené na vykynoženie.
Súčasná situácia vyzerá takto:
Podľa pôvodnej dohody medzi našou vrchnosťou a Nemcami malo byť vysídlených 60 Alafim. Až na dvoch vedúcich mužov našej vrchnosti , ktorí žiadajú akciu stopercentne uskutočniť, bola by ochota ju zastaviť, nakoľko štátny záujem vyžaduje, aby určité kategórie v krajine zostali; avšak dvaja najvyšší a rozhodujúci muži si aj naďalej želajú úplné splnenie celého programu, t.j. vysídlenie všetkých židov. Nemecká strana vyvíja neprestajne nátlak a želá si stopercentné splnenie programu. Teraz v súvislosti s týmto problémom odcestoval do svojej vlasti nemecký Ezotgeber; my sme sa pokúsili o to, aby jeho správa vyznela v tom zmysle, že zvyšných 24 Alafim možno ešte zachrániť. Ezotgeber vzal so sebou štatistiku a aj memorandum ; my sme naznačili prísľuby, o ktorých sa ešte zmienim, totiž, že v kladnom prípade sme mu zaviazaní. V súvislosti s naším prísľubom bol ochotný spracovať svoju správu v našom zmysle subjektívne.
Akcia prebieha momentálne bez prerušenia ďalej, t. j. týždenne treba dať k dispozícii aspoň jeden Alef (tisíc). Dňom i nocou sa robia razie, aby našli schovaných ľudí a v posledných týždňoch prestala akákoľvek rodičovská ochrana, t. j. staršia generácia v najkratšom čase padne za obeť deportácii. Okrem toho odchádzajú v rámci rodinných transportov tak ťarchavé ženy, ako aj dojčatá a deti.
(…)
Veľavážený pán doktor, som presvedčená o tom, že urobíte všetko, aby ste našim nešťastným súvercom priniesli úľavu v ich nevýslovnom utrpení. Už ste tak často dokázali svoju hlbokú ľudskosť a ochotu pomôcť, že som si istá, že prosba, ktorú Vám v mene desaťtisícov odovzdávam, sa u Vás stretne s porozumením. Prosím, porozprávajte sa aj o tomto probléme s pánom Sally Mayerom, ktorý je predsa ako zástupca Jointu rovnako zainteresovaný na našich starostiach. Ešte raz opakujem svoju prosbu, aby ste mi poslali svoje rozhodnutie po doručiteľovi tohto listu. Bol mi odporučený ako absolútne seriózny a v každom ohľade ako úctyhodný pán, ktorému môžete bezvýhradne dôverovať.
Aby naša budúca spolupráca bola pružnejšia, dovoľujem si Vám poslať kód, aby sme sa mohli telegraficky, telefonicky, ale aj listami vyjadrovať zrozumiteľne.
(...) Vašu odpoveď, ktorú láskavo odovzdajte sprostredkovateľovi tohto listu, má byť adresovaná na meno
Ella Mann
Aj v budúcnosti budem menom Ella podpisovať odtiaľto posielané neoficiálne depeše a listy.
Naproti tomu Vaše odpovede majú smerovať na meno Gisi F. alebo Leo R., na ich súkromné adresy, ktoré predsa aj Nathan pozná.
Súčasne Vám posielam niekoľko príloh, resp. odpisov niekoľkých listov, ktoré nám priniesli Schlichim. Prosím, dbajte na to, aby sa nedostali na verejnosť; rovnako aj obsah môjho listu treba považovať za dôverný. Prípadne tento list ihneď, len čo k nemu zaujmete stanovisko, zničte. (...)“
27. 6. 1942, list Arthurovi Silberscheinovi