Touto vetou zakončil Martin Buber jeden zo svojich nádherných článkov. Matku volá, aby v dnešných pre židovský národ, ale predovšetkým pre naše deti tak ťažkých časoch bola oporou svetu. Izrael je viac než forma a obsah, chce, aby sme ho uskutočňovali v celej našej osobnosti, v styku s blížnym, v styku s pospolitosťou. (…) Treba vedieť: nie v tom je naše židovstvo, že že robíme seder a máme doma macot. (…) Len vtedy, keď budeme vedieť, že byť Židom neznamená iba osud, lež splniť misiu, posvätnú úlohu, ktorú vo všednom živote – tu azda v prvom rade – treba uskutočňovať. Teprv potom budeme my, židovské matky (…) vedieť zo židovskej tragiky dneška načerpať impulz pre nové sily, čo budujú náš národ, Palestínu, keď spoznáme, že naša sila, naša židovská sila, je (…) v knihe a nie v pästi, ale keď budeme vedieť vštiepiť to do mozgov a duší našich detí, potom správne pochopíme našu úlohu, potom teprv bude možno naozaj povedať: NEZÚFAJ, MATKA JE TU!”
Haderech č.16, 22.4.1940