„Milované deti, s veľkou netrpezlivosťou očakávam vaše správy. Je pre mňa neznesiteľné, že o vás tak málo počujem, keď moje myšlienky sú stále s vami. Prosím, píšte mi o všetkom, každý detail vášho života napĺňa môj život. Osobitne Judith mi dva roky nič nenapísala. Popravde to neviem pochopiť a obávam sa, že chyba je na vašej strane. (...) Opakujem ešte raz, aby ste mi písali o všetkom a ja som už teraz šťastná, keď pomyslím na to, že dostanem vaše správy. Ja som tak ako vždy veľmi zaneprázdnená a verím, že môžem povedať, že moja práca pre klal je zmysluplná a účelná. Stará mama Fischerová je duševne zdravá a čulá, ale bohužiaľ sa jej zdravotne nedarí dobre.(...)
Náš život tu je veľmi skromný. Bývam so starou mamou v jednej izbe v Klariskej ulici. Divadlo, kino, kaviareň atď. pre nás nie sú, ale aspoň môžem po šiestej vychádzať a mám aj iné uľahčenia, ktoré zvyšná, širšia rodina nemá. Je to pre mňa veľmi dôležité, lebo moja činnosť je takej povahy, že akékoľvek obmedzenia, ktoré majú ostatní členovia rodiny, by pre mňa boli mimoriadne namáhavé, lebo moja práca je taká, že si vyžaduje väčšiu všeobecnú voľnosť pohybu a občas aj cestovanie.
Nuž, milované deti, píšte o všetkom a akýmkoľvek možným spôsobom. Nejako ma vaše správy už zastihnú. (...)
Vaša vás úprimne milujúca Gisi “
List dcéram, 25.6.1943